HĽADAL SOM BOHA A ZAKOPOL SOM O SEXUÁLNU MORÁLKU

            V tábore, kde sme boli s našimi stredoškolákmi, po dlhom suchu prišla prudká búrka. Vyprahnutá zem nebola schopná do seba vodu rýchlo vsiaknuť. A tak sa nám potok pred očami rozvodnil a my, po kolená vo vode, sme evakuovali kuchyňu a zachraňovali lavičky, ktoré viedli ďalej do lesa. Na mobile som si všimol, že mám niekoľko neprijatých hovorov a o chvíľu zazvonila i textová správa. Moderátorka Českého rozhlasu ma žiadala o živý vstup do vysielania na tému stretnutia mládeže s pápežom v Brazílii. Konkrétne som mal okomentovať to, ako sa vyjadril pápež František v Riu o gayoch.
            Nevedel som vôbec nič o tom, čo pápež v tejto veci povedal a v tú chvíľu mi to bolo – úprimne povedané - jedno. Ostal som podráždený. Toto je to, čo médiá zaujíma na cirkvi – čo je nového s homosexuálmi. A tiež reštitúcie, odluka cirkvi od štátu, aféry... Na tom by až tak nič nebolo - médiá sa predsa vždy budú zaujímať o senzácie a bojovať o sledovanosť. Omnoho viac ma hnevalo, že my, sami kresťania, im na ich hru pristupujeme.
            To, čo hovorí pápež o modlitbe a duchovnom živote, nie je ani zďaleka tak komentované ako čo kto povedal na tému sexuálnej morálky. Niekedy sa mi zdá, akoby byť dobrým katolíkom znamenalo mať „správny“ postoj k istým veciam, ako je prirodzené plánovanie rodičovstva, antikoncepcia, potraty, homosexuáli, adopcia detí homosexuálmi. A pritom byť veriacim znamená omnoho viac – niečo úžasné a krásne: mať skúsenosť života s Bohom, skutočnú skúsenosť vzťahu s Ním!
            Chápem, že morálka do mystiky patrí a že spolu súvisia, ale mystika – vertikála, úžas nad krásou sveta, výkrik nad tajomstvom Boha a dejín spásy – to považujem za základ všetkého. Až z tohto výkriku potom morálka má vychádzať a bez tohto úžasu jej chýba zmysel. (Ešte chcem pripomenúť: som konzervatívny katolík a súhlasím pochopiteľne s celou katolíckou sexuálnou morálkou. Ale tiež odmietam morálku brať ako prvé prikázanie viery. Aj súčasný pápež František na adresu skutočností, súvisiacich so sexuálnou morálkou, zdôrazňuje:„Nie je potrebné o tom hovoriť nepretržite.“)

            A okrem toho – (hovorím zo skúsenosti) - či vari v dnešných diskusiách o Bohu, nejde častokrát prebiť nášho oponenta argumentmi ako v kartovej hre? Naozaj sa v našich diskusiách snažíme dopátrať Pravdy? V mnohých diskusiách nám, žiaľ, o pravdu ani o Pravdu nejde. Máme len profesionálnych debatérov našich talk-show s vopred prepracovanými argumentmi, ktorí sypú z rukáva pripravené bonmoty, pohovoria navzájom, zavtipkujú, a už sa tešia na drink a cigaretu po vysielaní.

            Keď toto pozorujem, chcem zhasnúť vo svojom dome a ticho vyjsť von. Nechať doma svoje názory, nechať diskutérov, nech si ďalej diskutujú a vyjsť si von na prechádzku. Čítať krásu prírody vo viniciach mojej južnej Moravy, modliť sa ruženec, ako som to zažil v slovenských horách. Čítať hviezdy ako písmenká šlabikára, hľadať a porozumieť, o čom rozprávajú nebesia, o čom deň dňu podáva správu. (Ž 19) Zachytiť dávnu intuíciu paleolitických jaskynných maliarov, o ktorých Pablo Picasso povedal, že nikto z našich súčasníkov nemaľoval tak, ako oni.
            Keď takto pod hviezdami odriekam Krédo, nerecitujem ho ako naučený part, v ktorom akoby sme každú nedeľu svorne pritakávali, že vieme, ako Ježiš prišiel na zem i o tom, že jestvuje cirkev.
            Nie je to málo? Naozaj nám to takto stačí?
            Ja verím, v teba, Otče. Ja ťa smiem osloviť. Verím, že kedysi dávno nebo pobozkalo zem a myšlienka sa stala telom a slovo oblečené do hliny človečenstva prebývalo medzi nami. Pretože Boh tak miloval svet, že Slovo sa stalo telom.

(zdroj: Marek Vácha, Neumělcům života, str. 18-31, upravené)